žena, žene.
Srdce sa dotkne toho druhého len keď je ucelené.
Som žena, dcéra, partnerka, kamarátka. Som.
Niekedy ťažký údel každodenný, taký je niekedy aj byť ňou. Krehkou, ale zároveň silnou. Zraniteľnou a neoblomnou. Očarujúcou a odpudivou, mnohokrát len pre vlastné zrkadlo. Narodiť sa v nesplnených prianiach toho byť mužom - je ako zaklínadlo s ktorým bojujeme celý život. Naši rodičia to nemysleli vážne, ale nevedome a sebecky. Priali si, verili a ono sa im to nevyplnilo. Táto ťarcha môže niekedy doliehať na človeka celý život. Môj otec si prial syna, ale ja som bola ku sklamaniu dcéra na ktorú sa kládli vrecia s odpadom, ktorí moji rodičia nestihli vytriediť. Nuž, musím to vytriediť Ja. Kým ale došlo k triedeniu, muselo prísť opustenie hniezda, pády a vymotanie sa z toho, čo je ešte ich a až potom toho, čo je už moje. Aj preto byť ženou nie je záhrada ružových kvetov.
Už naši rodičia odštartovali nevyhratý súboj a my ho preberáme na seba. Babičky, pra-babičky, nespokojné panie, ktoré nemali čas premýšľať nad vyšším osudom svojej duše. Prenáša sa to. Z pokolenia na pokolenie rastie príťaž a my ju musíme odstrihnúť a pustiť. To čo nie je naše nemôžeme so sebou ťahať na miesta, ktoré patria len nám a našim skúsenostiam. Nik od nás nemôže chcieť vláčiť bremeno a predsa sa aj po vyčistení a prebratí odpadkov sem-tam stratíme v nie našej minulosti. Spoločnosť to vymyslela a naplánovala! Novodobé ženy otvárajú zabudnuté boje z matkinej strany, liečia a posúvajú vedomosť do inej roviny. Ženy zdvihli svoj potenciál. Začali sa merať s mužmi. Súperia o majetok, priberaní na kilách, ale aj zvyšujú svoj alkoholický apetit, či posteľové skúsenosti. Ženy chcú mať svoje práva, chcú mať svoje peniaze, silu vo svete, silu v spoločnosti. A predsa tak jednoducho podliehame tomu, čo bolo umelo nastavené. Trendy, vizuál, dokonca aj hmotnosť. Nič a všetko je diskusiou o tom ako by moderná žena mala vyzerať. Koľko by mala zarobiť, aké značky by mala nosiť a varenie, či výchovu dieťaťa prenecháme mužom, starým mamám, alebo pestúnke. Veď sme ženy, túžime byť vysoko. Nie je čas na kreativity v kuchyni, starostlivosť o muža a vôbec - on sa má vedieť postarať sám o seba! Všetko čo sa deje okolo ženského rodu začína byť postláčané. Ako taká plechovka od piva, či sladkých nápojov. Rola ženy sa dostáva na laďku, ktorá tlačí mužov do kúta. Čo sa nám to stalo? Niekoľko storočí stačilo aby sa žena premenila takmer na muža a ako zásterku využíva make-up a úpravu vlasov. To predsa nestačí!
Keď sa prejdem po meste, veľmi snažne skúšam zbadať muža. Takého, ktorý by mal jeho vyžarovanie. Márne. Stále menej je možné stretnúť skutočného muža, nehovoriac o tom, že je toľko krásnych žien, ale čo keď majú prvky opačného pohlavia? Aký je ,,Skutočný,, muž je tiež otázka, pretože dnes majú muži úplne iné atribúty ako kedysi. Nie je všetko nejak zvláštne posunuté? Rovnováha skĺzla do disproporcie šikmej steny. Muži sú zatláčaní neúmernou silou. Prestávajú byť mužmi a sledovať niečo také je alarmujúce. Nemôžeme mať v tom prsty práve my, ktoré vieme vytvoriť domov? Aspoň pre pocit náš, ale aj tých iných, ktorí sú nám blízky? Veď poukazovanie prstov na druhé pohlavie a neotočenie listu stránky smerom k nášmu pohlaviu, nie je úplne fér. Tá férovosť sa preklopila a už tá maskulin sila naráža aj na vyžarovanie žien. Muži strácajú na sile a my sa vynímame na vrcholci. Ako veľmi nám táto sila prospieva? Veď ženskosť a jemnosť sú takými vzácnymi vlastnosťami. Aj to - keď necháme muža, alebo ho jemne navedieme, aby robil gestá hodné muža. Naše polovičky potrebujú cítiť dominantu a vôbec nemám na mysli potrebu mať navrch. Ale ten jemný support toho, že muž dokáže urobiť veľa vecí! S najväčšou pravdepodobnosťou ich dokážeme aj my, no prenechaním to im, je preukázanie a vrátenie ich sily. Nám sa tak dopĺňa sila tiež. Tá pekná, ženská a vábivá. Stačia malé zmeny a muž nám znesie modré z neba len preto, lebo ho necháš byť mužom. Ty môžeš byť ženou = Rovnováha.
Mne osobne táto rovnica dáva ďaleho väčší zmysel. Ďaleko viac ako prehnané búchanie sa do ramena k tomu, čo všetko som dosiahla a čo všetko dosiahnem, sama. Prirodzený tok, keď necháme muža urobiť pre nás drobnosti. Môže byť pre neho nájdenie mamuta v 21.storočí. Veď predsa to, že sa zbláznili hodnoty ľudí v súvislosti s konzumným obdobím, nemusí byť zahubenie hodnôt ženy a muža. Bola by to večná škoda súperenia. V takejto jednoduchej rovnici môže byť rozloženie síl vzájomné, silné a odhodlané k riešeniu kríz, alebo menšie číslo rozvodovosti a ne-lásky. Muži vedia, že sme silné a mnohí z nich radi pripustia aké sme úžasné a lepšia ako oni. Sily spolu. V opore jeden druhému. Možno by ten svet bol ďaleko vyváženejší a menej výbojný.