p r š í # 6

      Keď sa ochladí a prší pár dní, zeleň ožije a turistické jazyky sa neuspokoja len tichom a šumom. Ako to tak býva, my ľudia sme nepoučiteľné kritické bytosti. Kritika nie je domácim pravidlom, je to celosvetový trend. Ak je moc teplo, potíme sa a niektorí ľudia sú nespokojní aj keby im v tom teple ponúkali kokosy zadarmo. Avšak kokosy sú ponúkané za stálu sumu šesdesiatich rupií a zaťažkávajúca skúša vytiahnuť pršiplášť / dáždnik prekračuje mädze drzosti. Nespokojnosť s vetrom, chladom (pár stupňov), stále je nám málo. Dokonca ani v raji, kde sa nemusíme vôbec rozhorčovať pretože búrka a dážď má osviežujúci efekt, hoci trvá dlhšie než deň. 

       V Surfhouse nálada neklesá, vyladzujeme ju pravidelnou rannou jógou, ktorú vedie poctivo Kamča. Farebnými raňajkami plné ovocia a slastných chutí (začínam byť čím ďalej tým viac milovníkom jedla a ľahkých, rýchlych pokrmov). Ešte navyše, keď v tomto blahodárnom vlhkom prostredí rastie ovocie a zelenina, doslova ako plevel. Chuť papáje, ananásu, banánov, kokosov a nehovorím o radosti z mrkvi, jabĺk - ako exotickou zložkou - lokálnej food scény. Radosť z jedla tu rastie aj vďaka každodenným prípravám na domácom území, v kuchyni. Vďaka týmto radostiam, vynaloženému výdajú produkcie tela v horúcom prostredí, mám vyhladované za chvíľku. Takže mám stále pocit, že niečo jem, alebo mám ten pocit ja, neviem :))  

       Zbožňujem varenie. Je to skvelé hobby, ktoré sa dá uplatniť nie len v daždivom počasí.  Máme veľa nových inšpirácii na to, čo by sme mohli ešte pripraviť a využiť pri tom veškeré suroviny, aby sme neplytvali jedlom. Tu je táto márnivosť skutočným hriechom. Pred pár dňami nám urobila obrovský výtlem na tvári mletá káva od rodiny Kavárna co hledá jméno <3 skoro sme tú chuť nerozdýchali a dávku sme opakovali niekoľko krát po sebe. To sú radosti bežného života. Každý deň je radosť minimálne jedna, no nechcem preháňat, tak uštedrím závidenia hodnú edíciu - tých radostí je denne viac ako prstov na jednej ruke. Napríklad taká sprcha. Alebo neocikané topánky od psov. Snáď sa smečka štyroch strážnych nerozzúri. A kecám, žabky ani topánky nám nikdy nerozhrýzli. Ale to, že funguje voda a vy si môžete dať sprchu i keď studenú, je radosť nad radosti. Alebo keď Vás nepoštípe komár v prípade, že nevynecháte ani jednu časť tela nenatretú. Predsa len, dať si noc v ochrannej zóne moskitiéry ale pritom s nepozvaným hosťom, je neveselá príhoda. Z toho vyplývajúca a zvyšujúca sa hladina nebezpečenstva nákazy od uštipnutia a prípadná hurúčka denge. Au. Poviem Vám, mať vysoké horúčky v takomto teple je horšie ako za trest! Preto je fajn sa poistiť a zaobstarať si očkovanie, ktoré môže vo väčšej miere pomôcť. V tej menšej, denge dostanete,  a poležíte pár dní v posteli. 

        Keď prší doma, je chladno a niekedy zima zachádza až pod oblečenie. Keď prší tu, máte pocit, že je čas na knížku v prievane dokorán otvorených dverí. Za mňa relax v najväčšom slova zmysle. Písanie denníka, pár riadkov nových nápadov do knihy alebo online zápisky. Na juhu Srí Lanky, kde už som pár týždňov, prší ojedinele a nepretržitý dážď je skôr zázrak, keďže ešte nenastala off season. Tento jav avšak nastal a tak prišli vhod nápady ako hranie scrabble, pozeranie filmov a skupinové utužovanie príhod a príbehov, takzvané domáce táboráky bez ohňa a country gitari. 

         No a na kritiku? Na ňu sa dostala rada hneď v prvý nedaždivý deň, kedy sa teploty vyšplhali k závratným a nedýchateľným 34 stupňom. Ľuďom sa skrátka počasie nezavďačí.