Odpad do karantény!

          Pozná to takmer každý. Cestujeme do neznáma, nadnáša nás ako majú susedné alebo aj vzdialenejšie štáty čisto, pekne poupravované trávniky, unifikovanú značku zelenej. Gúľajúce, skoro až závidiace oči v pomeroch toho, čo Oni majú a My nemáme. My to máme a možno viac ako si myslíme! Cestovala som do veľa krajín kde to závideniahodné nie je, kde sa odpadky linú po ulici a vďaka vysokej teplote cítite pokazené mäso na kilometre. Videla som tak veľmi znečistenú turistickú lokalitu, až sa mi obracal žalúdok. Porovnania sú niekedy neporovnateľné. Máme sa tu rozprávkovo. Podľa tej či onakej krajiny sa vraciame domov, Náš senzor nám bliká a zrazu vidíme trošku iné odtiene. Nájdu sa aj takí, ktorí vnímajú svoju krajinu ako tú najlepšiu a lepšiu už by ju nechceli ! ( ten názor, ktorý má prevažne staršia generácia - ľudia, čo nevytiahli päty z plota, obrazne povedané. Nie je to zlé a netreba to súdiť, ale ani títo ľudia by nemali súdiť, pretože väčšinou sú to pekné hatlaniny)!

          Mnohí sa vďaka momentálnej situácii vrátili domov z rozličných štátov. Čo sa v tých mnohých odohráva? Porovnávame. Nie je to najlepšie priznanie a vlastne to vôbec nechcem aplikovať len na nás slovákov, je to globálny problém vo veľa krajinách. V niektorých viac, v niektorých menej. Čas, ktorý som dostala mi otvára veľa vízii, nápadov a myšlienok. V podstate ma téma odpadu v minulosti až tak netrápila. Riešila som skôr akú farbu košele si oblečiem na koncert, a to, či ma môj vtedajší partner bude vodiť pyšne za ruku. Niektorí riešia, že nemôžu ísť na kávu, či ku kaderníkovi, ktorého ste nikdy nevideli a ani ste o ňom nepočuli.

        Ako sa čas hýbe a ja s ním, veľa vecí sa prevrátilo, rozhádzalo a zapadlo na svoje miesto. Z necestovalca sa stal pomalý cestovateľ. Vždy sa zaseknem na nejakú dobu v krajine do ktorej zavítam. Bolo to tak s Českom, Indonéziou, Srí Lankou a samozrejme Islandom. Vďaka tomuto dlhšiemu pobytu som rozlepila svoje krátkozraké oči a začala vidieť sýtejšie, možno aj viac reálnejšie. Nechcem mudrovať, poučovať a ani nikomu hovoriť čo má robiť , všetci sme tu sami za seba. V tejto konkrétnej veci sme tu Všetci pre Všetkých. Každá osobitosť má inú realitu a aj iné videnie. Rešpektujem to. Avšak jednu, veľmi elementárnu vec,by sme mohli mať preladenú rovnako. Pohľad na odpad.

       Sme krajina, ktorá má čo ponúknuť. Máme nádherné baby za ktorými sa otáča polovica zemegule, máme ľudí talentovaných v hudbe, športe, ale máme aj ľudí, ktorí sú neskonale šikovní svojou zručnosťou, vyrobia čokoľvek. Veľká všehochuť toho aké bohatstvo sa tu nachádza, nehľadiac na to akú máme nádhernú prírodu. Zasnežené vrchy, zmiešané či ihličnaté lesy, to, čo by ste na Islande hľadali veľmi ťažko. Divoká a dych - berúca. Také je Slovensko. Snáď by som mohla napísať ódu na to akú máme krásnu prírodu. Pravdou je, že ja som túto krás ktorú vidím teraz, dnes a všetky tie dni pred dneškom, strávené v prírode, nevidela. Určite túšite čo vzíde zo slov. Máte to priamo na dlani, ale neviete to doceniť. Zrazu, z ničoho nič, vidíte čistejšie ako kedykoľvek predtým. Hodlám túto peknotu pozorovať ďalej, mám v tom zaľúbenie.

       Za každým vidíme to isté miesto, malý detail, tými istými očami, no predsa je to miesto vždy iné. Nesmrteľne platné múdro. Stačí keď idete na ten istý bod s niekým navyše, on/ona má iný pohľad a ukáže Nám čo sme si nevšimli my sami skôr.  Toto sú tie malé detaily inakosti, ktoré sú darom. Sú krásne! Ale naspäť k veci. Veľa času trávím prechádzkami, turistikou, skrátka vonku. Za záhradu považujem nie len tú, ktorú mám ráno ako podložku pod bosé nohy, ale aj tú do ktorej sa vyberiem a je za bránkou. To čo sa nachádza v prírode je predsa pre nás všetkých. Vzduch ktorý dýchame, vymieňame si ho s rastlinami, žijeme. Zeleň, ktorá nás obklopuje je život od ktorého by sme si mali brať príklad. Nie len mentálny, ale aj fyzický. Faktom ostáva, ak idete kdekoľvek na prechádzku, môžete vidieť veľa plastov. Pet flaše, len-tak voľne pohodené, skoro ako modelky pred fotografom. O cigaretových ohorkoch a plechovkách od piva ani nehovorím. Ako je možné, že toto skončí v tráve? Na strome? Keď by mali tie odpadky nohy a ruky, pochopila by som to. Ale tie veci dostávajú pohyb len vďaka nám. Niekedy môžete vidieť založenú skládku zo stavebných materiálov, či sklenené flašky. Skrátka všetko čo ľudia dokážu zjesť, vypiť , obliecť a vylúčiť. To všetko sa nachádza v našej komunálnej záhrade. Vždy mi ostane z toho smutno a jedno veľké neporozumenie. 

        Keď som bola dieťa mama ma karhala aj za odhodenú žuvačku mimo koša. Za nezjedenú desiatu, ktorú som  zahanbene zvesenými ramenami nepriznala. Bála som sa tak veľmi, až som našla miesta, kde som ich zatvárala. Za nejaký čas sa stal proces a z toho procesu Shrek. Mamine hlasivky ma v tej dobe nemali úplne najradšej. Dnes to vidím celkom inak. Keď by mi mama pekne a trpezlivo vysvetlila, že ak mi nechutí, tak desiatku skrátka prinesiem domov. Som si istá, že by ju zjedol otec. Možno by nebol Shrek v poličke a žila na čele. Snaha o nevyhadzovanie jedla je jednou z ďalších otázok, ktoré tiež riešim intenzívne. Nie je veľmi dobrým zlozvykom. Naučili nás tomu médiá a strachy našich rodičov z nedostatku. Kupujeme prehnané množstvá a veľa krát sa veľa vyhadzuje. To samé s konzumáciou jedla. Nepotrebujeme tak veľa. Aby som si to ešte viac podčiarkla dala som sa na celodenný pôst, raz za týždeň. Nie preto lebo nemám financie si nakúpiť. Je to preto, že chcem dopriať mojim orgánom na chvíľku ticho, čas na regeneráciu. Pekný pocit z toho, že si môžeme dopriať zdravé jedlo a namiesto celo-denného chodenia do chladničky, si dáme pauzu. Telo si odpočinie a tá radosť z obyčajných raňajok ja neuveriteľná. Akékoľvek vyhadzovanie, či už jedla alebo aj hlúpeho papierového lístka, by sme mali cítiť ako tik že niečo nerobíme správne. 

       Je to v podstate veľmi intímna a osobná vec, spomenula som to hneď na začiatku. Pre veľa ľudí sú moje slová slovami, ktoré si oni sami myslia, za ktorými si stoja a ktorým rozumejú. Ale niekde sa tí ľudia, ktorí ten odpad robia nachádzajú. My to môžeme zmeniť, nie len aktívne, že vyzbierame po nich to čo spravili. Bez vedomosti a postrčenia to veľa ľuďom nedôjde.  Často krát preto lebo ľudia nežijú TU, ale všade inde. Niekto žije v seriály a ani nevyjde z postele. Ďalší žijú v chladničke, iní v značkovavých predajniach, či aliexpresse. Mnohí žijú v detskej izbe a pomáhajú novému prírastku k zaradeniu sa do života a zrovna toto je jeden z najzásadnejších momentov. Hodnoty, ktoré dávame tým pre nás najdoležitejším, deťom. Všetky tieto body sú pre rôznych ľudí, rôznymi životmi a je jedno, či je Váš pred televízorom alebo v prírode. Myšlienka a pointa dôležitosti stále svieti na červeno. Viem, veľa ľudí sa len pred zamyslením o veci zháči a nahnevá. Nechcem spôsobiť hnev, či niekoho karhať slovne. Naopak, veľmi si želám aby To na čo ľudia a nie len slováci majú, aby po tom siahli. Svojou bdelosťou, ktorá Vám mimo iné pomôže aj pri obyčajnom otvorení chladničky. Môže Nám zmeniť život. Skvalitníme seba, svoju domácnosť a s nadšením môžeme inšpirovať, či zmeniť život nášho okolia.  Aký odpad tvoríme a ako ho recyklovať si vie každý dohladať, veď od toho tie internety máme. Odpoveďou rozhodne nie je : ,, Však aj tak to ide do jedného, načo triediť! '' Čo je taká typická slovenská reakcia. ,,Veď ono sa to nejak vyrieši! ''alebo to niekto iný vyrieši za mňa. Avšak toto sa neurobí samé, pretože to musíme urobiť my. Vzdelať sa prvorade o nás. Ja o sebe, Ty o sebe. Aj keď sa niekto nad týmto pousmeje, stojím si za tým. Platí to nie len pri odpadoch, ale v podstate o celom živote. Všetko čo nerobíte tu a teraz, nedoženiete. Má to obrovskú váhu a táto gramotnosť, ktorá zrejme veľa ľuďom chýba, je najzákladnejšia a zároveň sa najviac opomína. Pokiaľ to nastavenie nepríde od každého jedného z nás, zmena u tých ostatných nemôže nastať. Skutočne stačí tak málo ako jedna aktuálna myšlienka, jej spracovanie a zázraky sa môžu začať. Keďže nie som zástanca extremizmu, nič by sa nemalo tlačiť cez koleno. Ak je zmena postupná, je to zmena trvalá. Takýmito krokmi máme možnosť zmeniť a pomôcť nášmu ekosystému. Našej prírode. Všímajte si keď vstupujete do lesa, buďte bdelí a odpadky tak ako ich prinesiete, aj odnesiete. Vyčistíme to, čo bolo znečistené. Prvorade náš prístup. My seba. 

            Prosím, zamyslite sa nad tým. Ja sa nad tým zamýšľam každý deň a hľadám odpovede ako to zmeniť. Ako zmeniť seba. Stíšim sa a počúvam. Príroda je dokonalá, tak ako naše telo. Neničme to, čo nám bolo dané darom. Ani prírodu. Ani seba.