Nové témy a výzvy / New themes and challenges

Nový rok zobral za rýchly začiatok. Už je takmer koniec prvého mesiaca. Na Iceland počítanie dní, alebo prehľad toho kedy začína pondelok a kedy je piatok postráda všetky záludnosti. Tu to vobec nie je potrebné. Čas tu plynie dosť rýchlo, najmä keď je za oknom večná  tma a moja vyprosená zimná prikrývka. Veľmi som si priala vidieť túto rozprávku očami človeka, ktorý si posledné roky tento pohľad odopieral pobytom vo veľkomeste. A tu to mám. Zapadané okná, dvere, autá, šmykľavé chodníky a cesty. Tie sú bez ošetrenia soľou, či štrkom. Pripomína mi to silne detstvo, keď sme na dvore starkej stavali iglu. Vržďanie zmrznutého snehu pod tlakom topánky, horúci čaj z pečeného čaju a červené líca po dlhšom pobyte vonku. Zima je super. Nie len, že sa mi nostalgicky vyplavujú spomienky, ale najmä ja sa v nej cítim tak nejak pokojne a útulne. 

Momentálne sa žiadne veľké udalosti v okolí nekonajú, ale tento útulný čas ma vyzval k mojim osobným výzvam pracovitosti a aktívnosti na sebe samej. Zvolila som si tridsať dňovú joga challenge, ktorú som včera prvý krát porušila, a v temnej islandskej zime som sa ponorila do premýšľania nad životným štýlom a trošku som zapochybovala, či ho mám nastavený správne. Jógu som cvičila už aj pred tým, rada by som v nej vystúpila trošku vyššie. Mám pri nej pocit veľkého duševného upokojenia a denným neporušeným program možete cítiť neuveriteľné pokroky vo flexibilite tela. Viem, nie je to pre každého. Nie všetci sú na pomalé a sústredené pohyby, ktoré vychádzajú  kontrolovaným premýšľaním a samozrejme konaním. Za mňa je to jedna z úžasných aktivít na dennom poriadku. Dostávam sa k sama sebe. Behanie moc praktikovať nemožem, tak robím kruháče. Väčšinou cviky, ktoré viem, že na mňa zaberajú a bavia ma :) No a samozrejme veľa veeeľa prechádzok, čerstvý vzduch a nádherné výhľady zmrznutej zeme. 

Čaká ma veľa nemilých otázok aj ohľadom mojich ďalších životných posunov. Keďže nie som veľmi sedavý typ človeka, rada sa hýbeh a ešte radšej premýšľam, je čas nad premyslením tých doležitých vecí, tie ktoré vždy tak nejak odkladám na druhú stranu. Ukončiť konečne štúdiá, ktoré sa ťahajú celú večnosť, už z nich defakto ani neťažím žiaden vnútorný benefit. Popravde je to guľa na nohe a pri tom tak veľmi zbožňujem zahrabanie sa v knihách, pozeranie dokumentov a neskoro do noci škrabať zápisky do mojho diára, ktorého stránky sa rapídne strácajú. 

Jednou z ďalších vecí je, že mám prvý krát v živote auto! Reálne auto, štvorkolkové a na Islande! Príde mi to ako neskutočnosť. Ale tou nevyhnutnou pravdou musí byť podotknuté, že tu, v zime bez auta je ako keby ste si odstrihli krídla. Keďže moj chlapec býva hodinu, bolo to jedno z najrozumnejších riešení ako byť spolu viac. No výzva šoférovať v tejto arktickej zime je nefalšovanou. Mala som niekoľko krát hrozitánsky strach, váhala som, či pokračovať, alebo zastať a prenocovať. Také silné vetrisko, kotúľajúce sa vločky po zamrznutej ceste a tma ako keď sa zabalíte do deky. Stalo sa mi to niekoľko krát počas týchto chladných mesiacov. Ale viete čo? Prežila som. Bez ujmy ! 

Asi najzásadnejším bodom tohto prvého mesiaca s 19-tkou na konci je odstrihnúť cukor, mäso a mliečne výrobky. Nie je to pre mňa až taká zásadná vec, keďže mäso som jedla len veľmi sporadicky a z mlieka vo väčšom množstve mi dokázalo byť ťažko aj dva dni vkuse. Vyskúšam ako sa vynájdem, pretože na tomto ostrove nie je jednoduché vysadiť mäso, ryby, alebo dariy produkty. Nevypestujú si tu zeleninu, maximálne tak v sklenníkoch, takže je to pre mňa totálny výlez z komfortnej zóny aj čo sa týka varenia. Začala som si robiť prieskumy o ľuďoch, ktorí sa tomu venujú a je toho všade na internete nespočetne. Tak som zvedavá čo sa z toho vykľuje za pár mesiacov.