# Monk - ology
Byť na Srí Lanke a nenavštíviť ani jeden chrám, to máte ako keby ste pili čaj, ale v skutočnosti to bola káva ( v prípade tohoto ostrova sa to môže veľmi ľahko stať), keďže káva chutí ako hlina, alebo bahno. Počas výletenia v Kandy som vyhľadávala najmä budhistické chrámy, kde chodievajú veriaci a uctievajúci domáci, turisti uctievajúci a následujúci, alebo turisti, ktorí to skrátka len chcú vidieť, lebo je to pamiatka. Ja som sa nijak zvlášť nezaradzovala vzhľadom k tomu, že verím v Boha a ten môže byť v mnohých skupenstvách. Nezavrhujem učenie budhistov a ani žiadne ďalšie, teda až na ateistické, ktoré skrátka neexistuje.
Kandy, terasovité miesto ležiace v kopcovej oblasti má v svojom jadre veľa významných miest a svätých dómov, ktoré môžete obdivovať, či už veríte alebo neveríte. Samotná stavba kopulovitej svätine v bielej farbe je úchvatná a iná ako to čo vidíme u nás. Už len pre ten pocit som si vytipovala dve miesta, jeden na kopci, aby som mala výhľad a druhý v priamom jadre druhého najväčšieho mesta Srí Lanky, slávny a majestátny Tooth temple. Najskôr by som sa pristavila pri tom spomínanom velkolepom. Vďaka obrovskej siahodlhej rade čakateľov, ktorá sa linula pred bránou a vstupom do objektu som sa rozhodla túto atrakciu úplne preskočiť. Viete si predstaviť stáť na námestí, kde pečie slnko s pocitovkou štyridsať a čakať na naplavenie všetkých zvedavcov? Ja som si to nepredstavila, rovno som si to zažila a rozhodne mi to za úpal nestálo :) Vybrala som sa teda na kopec. Nebolo tam ani nohy. Pokoj a silná koncentrácia energie spôsobovala nadnášajúci stav hrudi. Kto už niekedy bol v chráme, kde praktikujú budhisti meditácie, modlitby, tak určite pocítil aká obrovská energia je tam vďaka tým ľuďom naakumulovaná. Prešla som si celou budovou a nachvíľku sa zastavila a meditovala na vyhliadke pred chrámom. Poľahčujúci čas pre dušu. Po krátkej chvíli, zrejme moje úprimné a jasné meditovanie vzbudilo pozornosť mnícha, ktorý obýval toto miesto. Žilo ich tam viac, ale zrovna Dammy si vyhliadol mňa. Pristúpil bližšie, mal na sebe jasne žiarivý habit purpurovej a oranžovej farby. Na tvári sa mu zrkadlil veľký úsmev s žiarivými zubami. Lámanou angličtinou so sinhálskym zafarbením sa ma opýtal odkiaľ som ( ako sa to pýta každý lokál/nelokál). Slovensko poznal, pretože bol na výlete v Bratislave. Pozval ma k sebe na čaj, ovocie a asi hodinu sme sa zhovárali o náboženstve. Urpútne ma presviečal, že by som bola skvelá budhistka :))) Slušne som odvetila, že aj keď to začína byť veľký trend, je to pre mňa natoľko vzdialená kultúrna zložka, že zostanem radšej obdivovateľom a uchovám si vieru v svojej výchove. Moje odmietnutie ho nijak neurazilo, tešil sa, že sa má s kým pozhovárať o tom ako vieru vnímam. Ako vnímam Boha a čo robím preto, aby som žila najlepšie ako viem. Pekný rozhovor, ale v tom teple, veľmi vysilujúci. Prvé stretnutie s mnichom až v takejto blízkosti som nečakala.
Ani nie po mesiaci od stretnudia s Dammim sa na slnko sveta, kúsok od miesta, kde som mala stanovisko, zjavila postava českého mníha žijúceho na Srí Lanke vyše pätnástich rokov. Čo samozrejme úplne zmenilo situáciu porozumenia, teraz už trošku viac viem a chápem prečo sa tak muži, alebo ženy rozhodnú. Nik Vás tam nedrží, môžete slobodne odísť, keď to tak cítite. A práve tento moment slobody je tak veľmi silný, že Vám to nedá a premýšľate ako je možné, že tam tí ľudia zotrvajú toľké roky? Vzdajú sa všetkých hmotných statkov. Nevlastnia vôbec nič. Učia sa ako sa stať budhistickým mnichom, čo je v krajinách Ázie, veľmi uctievaná pozícia. Samozrejme, už aj medzi nimi panuje niečo ako fake mních. Ten skutočný by mal dodržiavať isté zásady a defakto by nemal byť vôbec vidieť mimo hraníc chrámu. Nemali by udržovať žiaden očný kontakt a ani fyzický kontakt. Podanie ruky s mnichom je totálny prehrešok, ešte keď ste žena. Jedia len dva krát do dňa vďaka ušľachtilým domácim, ktorí nesú mnichov natoľko v obdive, že im nosia zo svojich stolov dary, v ich jazyku dhána. A takýmto spôsobom sa teda vykrýva ich nevlastniaca a nemateriálna časť bytia. Sinhálci sa láskavo podelia a nie je v ich náture povedať nie, ešte keď ide o učenca samoteného Budhy.