Láska ktorá neodíde

Sebeláska 

Nemá ju každý, ale každý by si ju prial vypestovať, alebo si ju pustiť bližšie k sebe. Objavovať. Nechať ju vyplniť to čomu nerozumieme na to aby sme len viac zrástli s tým, čo sme. Nie je to krásny menovateľ? Patrí taktiež k jedným z najvýznačnejších otázok, ktoré riešia psychologické poradne,  rozpadajú sa kôli nej vzťahy partnerské, ale aj kamarátske. Ľudia trpia vďaka jej nedostatku depresiami a panickými atakami. A je toho ešte viac. Nie len, že má pomenovanie, ale skloňuje sa toľkými rôznymi jazykmi až z toho mrazí. Je to večná otázka. Zapríčinila v mojom živote nejasné komplikácie s pripustením si, že som stratila toľké roky. V konečnom dôsledku som vlastne nestratila vôbec nič, naopak. Budovanie si lásky k sebe samému je jednou z najpodstatnejších liečiacich ciest, kde začať so staraním sa o seba. 

Veľa krát sa stáva, že nám sebelásku nepredajú rodičia, pretože oni sami nevedia, čo to vlastne je. Moji rodičia sú iná generácia a tak aj problémy, alebo to čo vnímajú ako problémy sa markantne delia od tých, ktoré rieši generácia ľudí okolo mňa a ja sama. Namiesto toho, ktoré plienky a kde získať peniaze, riešime, do ktorej krajiny vycestujeme, kde nájdem toho človeka s ktorým by som rád/rada spojila svoj život? Ktorú stránku prescrolujem rýchlejšie a aký nový trend som opomenul. Naši rodičia boli deti, keď mali deti. U nás je to naopak, my sa stávame dospelými a zodpovednými pred tým ako vôbec nájdeme toho správneho dotyčného. Vysoké nároky od nás samotných, ktoré nastavila spoločnosť a my plápolajúci vo vlne zmietanej nevedomosťou, čo bude ďalej. Narastajúce krízi, často spomínané depresívne stavy, až do úplného vytratenia sa zmyslu, ktorý chceme dosiahnuť. A aj keď sa to píše ľahko, nekoná sa to tak jednoducho. Veľa vecí máme jednoduchších a naopak 70% vecí je tak veľmi komplikovaných. Možno práve preto sa naša generácia obracia ďaleko viac do seba a začína chápať súvislosti.

Opäť, je možné, že sa tieto variácie týkajú len niektorých jedincov a možno len malej entity, no myslím, že sa začínajú diať dôležité zmeny.  Myšlienky vychádzajú a zarážajú sa ďaleko viac do mäsa a kostí, než kedykoľvek pred tým. Nová generácia chce viac. Nielen že máme pumpujúcu ideu ako by mal dokonalý život vyzerať, ale my sa ho snažíme aj nezmyselne kopírovať, čím sa trošku vytráca jedinečnosť. Prečo to? Žeby spoločnosť ktorej sme tvorcami dostávala nových síl a rozmerov, alebo chceme ten náš život žiť kvalitnejšie a naplnenejšie? 

Na začiatku je nič a pri tom nič, čo je všetko, začíname. Sme to my. Sebeláska je premenná, ktorá nemá hraníc, no stále mám na mysli zdravu sebelácku a nie sebastredne zameraných pokrytcov, ktorý si často krát zdravé premenia na absolútné egocentrické ja. Napadá ma veľa otázok k tomu, čo toto slovo zastrešuje a ako sa o samotnú emóciu vo mne starať. Najjednoduchšia varianta je najfunkčnejšia. Tou je skrátka byť. Filozofické a realistické jazyky by sa pri týchto vetách skrížili. Ale ono je to skutočne tak jednoduché. Len sa počúvať a dávať si to, čo naša myseľ a telo potrebuje. Lásku, tú k nám samým. Ostatné okolité a pekné sa pilnou prácou premení na záhradu z ktorej sa môžeme duševne živiť. Plnohodnotný vzťah so sebou ovplyvní všetky ďalšie roviny života a s ním spojené blaho, radosť a potechu z toho, čo máme.