# Ice Ice baby

Tento rok je iný ako všetky, ktoré boli. Najmä tým, že cestujem a som z domu viac než pol roka. Ja viem, niektorí ľudia žijú na cestách siahodlhé roky, no vždy keď urobíte rozhodnutie, ktoré vlastne ani nie je rozhodnutím, jednoducho sa to stane, celý život a priebeh dní máte na ruby. Po troch mesiacoch v teple sa naskytla možnosť cestovať na Island, vulkanická krajina zahalená mystikou a ľuďmi, ktorých je na veľkú plochu prapodivne málo. Počasie sa tu mení ako náladová žena a v podstate všetko čo ste nezažili, možete zažiť práve tu. 

Rada si pripomínam akým šťastím sa mi toto vycestovanie stalo. Inšpirácia prišla ešte v Lanke, kde som stretla českú slečnu, ktorá žije niekoľko rokov na cestách, surfuje, pracuje v zahraničí a má na tvári úsmev, ktorí sa rovna minimálne dvom rožkom a optimistickej dúhe, ktorú je ťažko vidieť keď nesvieti slnko. Jej svieti slnko stále, možno práve preto som ju stretla. Inšpirovala ma aby som skúsila poslať svoj životopis na ostrov. Zo začiatku sa mi to zdalo nemožné. Islanďania nie sú veľmi doverihodní a keď nemáte známosti alebo rodinu, ktorá by sa za Vás zaručila, je takmer nemožné zamestnanie získať. Skúsila som svoje šťastie a vyšlo to. Práve tieto riadky píšem z krajiny snov. Bola som vybratá z takmer dvesto ľudí, ktorý sa o pozíciu uchádzalo a tak sa niečo vo vnútri mňa vždy usmieva a teší, že som to práve ja. Zázraky sa dejú a evidentne, keď po niečom naozaj úprimne túžite, zhmotní sa to do istej podoby. U mňa sa zhmotnila táto možnosť. Na chvíľku sa vzdialim miestu, ktoré som zbožňovala za každých okolností, ale nie teraz. Tento rok je akýmsi prebudením, možno z omylu, alebo len moje osobné prebudenie. To zatiaľ neviem, čo z toho sa približuje a tak jasne bliká práve pre mňa. 

Bývam v južnej časti, pod jedným z najväčších ľadovcov v Európe v priestore, ktoré pozostáva z jedného domu zrekonštruovaného po ovečkách. Nikde nič okolo, len výhľad na oceán z jednej strany a kopce na druhú stranu. Keď potrebujete zájsť na nákup, musíte ísť do mesta, ktoré leží hodinu od nás. Väčšie ,,mesto,, v ktorom si možete dať výborné jedlo, horúce bazény, alebo blažený nákup v jedinom supermarkete široko ďaleko. Je to veľký kamoš. Nečakajte žiadne večierky, číňanov, alebo streetfood. Nič také. Jednoducho dom, pobiehajúce ovečky dookola. Je to taký pokoj, ktorý si viete predstaviť len z filmov. Tu ste skrátka v spojení s prírodou, či chcete, alebo nechcete. A samozrejme aj v spojení so samým sebou. Veľa krát sa vyľakám seba samej a toho, čo sa mi može diať v hlave. Je to ako psychologický výcvyk bez psychológa. Poraď si ako vieš a ideálne ostať bez depresií. Je to tu krásne, čisté s machovým chodníkom pri rieke. 

Pracujem pre biznis s loďami. Prevádzkujeme výlet s loďami, ktorým sa hovorí zodiacs. Naša spoločnosť má cool track, zaparkovaný na začiatku koryta lagúny, ktorý sa prúdom vlieva do oceánu a vyplavuje ľadovce. Ice Lagoon. Vitajte na lodi pre dvanástich pasažierov. Presne toľko nás pracuje pokope a tento počet spolu funguje pod jednou strechou. Našťastie máme každý priestor sám pre seba a možeme sa schovať jeden pred druhým. Aj v tomto bola šťastena na našej strane, pretože mám skvelých kolegov. Polovica ľudí je islandská a druhá je z roztrieštená z európskych štátov. Najlepšia pasáž je, že som nútená používať len angličtinu a som za to úprimne šťastná prešťastná. Konečne si ju ukotvím a cítim sa v nej spokojne bez stresu, že niečo neviem povedať. Je to jedna veľká pravda s používaním cudzieho jazyka. Akonáhle nemáte inú možnosť, ste prinútení a tým sa všetko rozväzuje. Vedomosti zo strednej školy sa prinavracajú a dlhodobá pamäť si naberá a nasáva historicky nabité veci v pamäti. Heureika, tento pocit mám jednoducho rada. Cítiť sa istejšie v jazyku, ktorý používam, dáva mi to pocit bezpečia nech som kdekoľvek. Teraz ešte oprášiť francúžštinu, naučiť sa aspoň základy islandštiny, švédštiny a s pokojným svedomým šíriť radosť z objaveného. 

Ako vypadá moj deň? Ráno vstávam o 45 minút skor a snažím sa zdokonalovať v jóge, hneď potom si pripravujem raňajky, sadám s kolegami do auta a nasledujúcich 11 hodín sa rozprávam so zahraničnými ľuďmi, ktorý sa vracajú s obrovským šťastným úsmevom z výletu na lodi, pretože nič krajšie v živote nevideli. Áno. Presne toto je moja práca. Robiť ľudí happy len tým, že tam ste. To je celkom dobrý deal, nie? Večer sa vrátime trochu vyčerpaní, máme spoločnú večeru - takmer každý deň sa snažíme variť dobroty a jesť spoločne za jedným stolom. O tomto som snívala takú dlhú dobu a teraz sa mi to vypĺňa. Ak je energia vyrážame na malý výstup na skalu za domom. Ja mám rada čas sama so sebou, takže väčšinou sa zoberiem spolu s hudbou v ušiach, prechádzať a tráviť to čo som si práve naložila.. Mať čas sám pre seba je veľmi výživný a tak nevyhnutný.