– Ďakujem –

Ešte len nedávno som sa vrátila z magického ostrova, kde sa mi diali čarovné skutočnosti a zažila som slobodu mysle, ktorú som si priniesla so sebou. Domovom sú pre mňa takmer všetky destinácie, kde sa pozriem, len do tej jednej, kde som strávila väčšinu posledných rokov sa mi prinavracalo tento rok ťažko - Praha. 

Keď som sa pred tými siedmimi rokmi rozhodla, že túžim ísť preč z domova, zdalo sa, že žiadne iné miesto na svete mi nebude viac domovom. Láska za ktorou som cestovala, škola, práca a kultúrne aktivity o ktorých sa mi ani nesnívalo. Všetko toto na mňa čakalo a ja som si postupne vybrala tieto predtým neprebádané zóny. Nastúpila som ako mladá sila do pražského alternatívneho RADIA 1, ktoré mi je rodinou, nech som v ňom, či nie som. Vzniklo veľa lások, ktoré so sebou beriem v malom diáry, ktorý mám vždy po ruke a samozrejme nerozlučných sluchátkach, ktoré keby som niekde zabudla, stratila, alebo by nastal moment hlucha, tak ten môj film nemá toľko farieb. Veľkomesto mi ponúklo rýchly spôsob života do ktorého som sa infiltrovala až priveľmi automaticky. Začali sa nasčítavať známi, kamaráti a aj blízky priatelia. Tí sa po troche obmieňali a dopĺňali. Mám pocit akoby som každý jeden deň žila všetko v otáčkach z ktorých hrozí panika a to teda môžem s čistým svedomím napísať až teraz, keď mám pocit, že sa môj život veľmi posunul a zmenil. Už nemám stres z balenia, nepreberám sa nieľko týždňovými outfitmi a najmä som sa rozhodla túto zrýchleninu môjho ja, opustiť. Po drtivých zážitkoch s láskami, katarzíjnom vyliečení až po odklon od veľkej ,,kariéry,, v televízii ma prebral závan čerstvého severského vzduchu. Miesto, kde sa spojili idey a moja konformná zóna sa rozpustila v nenávratne. Prebrala som sa a teraz ani za nič neviem pochopiť ako som mohla tento katapult ustáť fyzicky, ale aj psychicky. Robila som tak veľa vecí a stále toho nebolo dostatok. Ja sama som necítila, že je to dosť na to, aby som bola na špici akejsi iluzíjnej pyramídy, ktorú som si vyprodukovala v bubline hudobnej scény, ktorá je v Česku a na Slovensku pomerne malá. Napriek tomu, že hudbu milujem skoro tak veľmi ako mňa samú, som nedokázala nespadnúť do chápadiel nie až tak zdravej sebaprezentácie. Spadali do nej modelingové zakázky, klipy, nespočetné čísla koncertov, niekedy až 6/7 dní vkuse ?! Šialenosť. 

Na Islande som si prehĺbila cestu k sebe viac než kedykoľvek pred tým. Jeden dom so siedmimi pasažiermi a príroda s okolitým dosahom mimo civilizácie viac než 60km, žiadne koncerty, žiadne jednodenné outfity na sedem dní inak. Priviezla som si pár vecí, ktoré som využila na 100% a po príchode som ich zrecyklovala. Udiala sa zmena. 

Otvorila som dvere na pražskom podnájme, už vtedy pred trinástimi dňami som vedela, že mám jasno. Sťahujem sa! Už to ani nepočítam koľko krát som sa presúvala v rámci Prahy 7, lenže teraz je to iné. Presúvam sa domov, ten, ktorému som dala košom veľa rokov naspäť. Moji rodičia nechceli veriť vlastným ušiam a ani očiam. Nechápali, že sa chcem vzdať všetkého, čo som v Prahe dosiahla - v mojich očiach, nič až tak zásadné, no zmena to je. Pražský byt preplnený vecami až po okraj a mojimi. Zdesila som sa a vedela som, že takto to nejde. Všetky veci, oblečenie som podarovala oranžovej plechovke textil. Veď to čo nenosíte rok je už pasé a ja som mala tých vecí toľko, že sa to nedalo až uniesť. Zmilovala som sa len nad pár kúskami, ktoré sa mi zmästili do backpacku a knihami pre ktoré sa dostavím autom. Ani sa nedá popísať aká úľava s predaním a vyhodením toľkých zbytočností nastala. Na čo sa oblklopujem toľkými zbytočnosťami, keď som takmer deväť mesiacov nepotrebovala vôbec nič? Ešte stále som v šoku z prebratia sa. Heslo menej je viac vôbec nie je vešiakom v skrini, je to číra a čistá pravda. Nielen, že som šokovala touto zmenou samu seba, ale motivovali sa aj moji spolubývajúci, ktorí taktiež preriedili dosť zásadne svoje statky a majetky. Nehovoriac o mojej mame, ktorá zalamovala rukami, že nevie, kde mi vyhradí miesto, keďže sú všetky skrine plné. Už nie sú :) Som na ňu pyšná, zo svojho : ,, To ešte použijem a to si ešte oblečiem'' sa prebrala akonáhle drevené búdky otvorila. 

Mimo iné ma samozrejme čakalo veľa povinností spojených s predajom vecí, čakajúci DJ set s Elske pred Anna Calvi, veľa priateľov a známych, ktorých nebolo možné stretnúť všetkých. Za dva týždne som si tu v Prahe spôsobila taký šok, že som dostala teploty a ochorela som. Takže asi toľko k tomu ako som fungovala pred tým než ma osvietilo. Jednoducho a prosto tomu nerozumiem. Maximálne preťažený organizmus a nulový čas na mňa samú, ten ktorý najviac zbožňujem. Prechádzky v Stromovke s knihou, počúvanie hudby a sedenie na fake náplavke, ktorá je stále zamknutá, takže preliezam závoru. Pripravovanie si zdravých pokrmov. Nič z toho som si za tieto takmer dva týždne neužila. Takže level stresoru na sto percent a ja cítim, že chcem odísť. 

Praha je avšak krásne miesto, ľudia ktorých poznám a sú mi rodinou, či priateľmi, sú skvelí tiež. Som vďačná za všetky nádherné, ale aj bolestné roky prežité v Tebe. Je čas zamieriť tam, kde moje srdce smeruje - > Iceland. 

Moje dobrodružstvá nekončia. Som ešte len na začiatku s múdrom a aj s cestovaním. Unavená a tešiaca sa.