*D e d i c a t e d *

         Už si ani nepamätám ako často začínam absolútne nanovo. Na vyčistenom povrchu a v pomyselnom jadre mňa samej. Je to proces, ktorý sa mi deje v intervaloch a vždy ma to posúva do väčších výziev. A aj keď si veľa krát neverím, že to vlastne dokážam zhmotniť alebo ztelesniť, aj tak po tom siahnem. Je to pre mňa vytrvalý proces nachádzania, akceptovania a prijatia. Jedným z najkrajších momentov toho celého procesu je učenie. Každý deň sa učím byť lepším obrazom pre seba samú a najviac prekvapivé je, že tie zmeny ale nepozorujem ja, pozorujú to ľudia, ktorí ma poznajú doma, ktorí sú aktívne alebo pasívne okolo mňa a niekedy sa pýtam seba samej prečo asi nevidím ten rozdiel? Jednoducho nemožem. A preto rastiem ďalej a ďalej a možno tie výsledky nechcem vidieť zo strachu aby ma nezastavila kladka pýchy a nesebareflexia, čo by ma veľmi mrzelo. 

  Koniec roka bol veľmi zvláštny. Mojmu srdcu blízky človek vážne ochorel a tak som sa na chvíľku ocitala v končinách, ktoré som pred tým nenavštívila. Zvláštne nové strachy, ktoré som nevedela zaradiť, ale sú to asi tie objavujúce sa len pri momentoch obavy a straty toho druhého. Všetky zmätočné výjavy sa zarovnali mojim rozhodnutím. Vrátiť sa naspäť na ostrov. Island je právoplatne mojim minimálne tretím domovom. Veľa nových výziev, zaľúbenie sa a osobná fyzická premena, ktorá vznikla nie predsavzatím do Nového roka. Vznikla inšpiráciami hneď niekoľkými ľudmi, ktorých mám v okolí. Vďaka času, ktorý mi izolované miesto v Skaftafelli ( národný park na juhu Islnadu) ponúka, som si nastavila programový rebríček mojho osobného tréningu k dosiahnutiu balancu fyzického ale aj duševného. Začala som vstávať veľmi skoro aby som deň zahájila jógou, meditáciu - ktorá otvára myšlienky na ktoré by som asi bez meditačky neprišla. Píšem si každý deň denník, je to už taká moja dlho ročne fungujúca tradícia, ktorá úžasne spečaťuje progres mentálnej sféry. Najviac sa mi zatiaľ osvečili slová, ktoré používam ako mantru Ďakujem, Milujem, Prosím a Odpúšťam. Neverili by ste koľko úžasných vecí za čo všetko ste vďační z Vás vypadne. Ďalšie slová túto hodnotu len potvrdili. Rozhodne to vyskúšajte. Vysadila som z jedálnička nadobro cukor. Minulý rok som dala 4 mesiace a po návrate domov sa to bohužiaľ pokazilo ( mama je drahý dealer všetkých sladkostí a najmä pečených slastí) o mojej staršej sestre ani nehovorím. Tá sa dala na pečenie domácich chlebíkov z kvásku. Takže kváskuje celá rodina a tomu je ťažké povedať nie, keď ste v kľudovom prostredí starých zlozvykov. K odstaveniu cukru som pridala veľa ďalších potravín v ktorých sa cukor nachádza i keď to tak nevyzerá. Čiže veľkým grom mojho jedálnička sú smoothies, hummus na špaldovom fitness chlebe, zelenina na všetky sposoby. 

Intenzívne sa k tomu pridal denný režim full body workout inšpirovaný Mattom, ktorý robil posilovanie celého tela na dennej bázi. To ma namotivovalo natoľko, že vďaka našej 6 pax výzve som začala pracovať na svojom tele ďaleko viac, no nie len z hľadiska získať tehličky na bruchu, najmä rozvíjať flexibilitu a pevnosť častí mojho tela na ktoré som pred tým vobec nebrala ohľad. Po takmer mesiaci vytrvalého denného tréningu sa cítim ako vymenená, plná energie a rozžiarená po všetkých ohľadoch. Úžasná zmena po fyzickej stránke k čomu samozrejme prispieva aj šplhanie po ľadovcoch, nové skúsenosti na ľade a spoločnosť ľudí s podobnými myšlienkami ako mám ja. 

Začiatok roka a pomaly koniec štvrťroka hodnotím veľmi pozitívne a s úsmevom. Aj napriek tomu, že všade navokol pozorujem stres a paniku ohľadom vírusu šíriaceho sa z Ázie postupne do Európi. Odvšadiaľ dostávam správy, či sa nebojím letieť domov a ako to vlastne celé bude. Čítala som si správy a obávam sa, že média dramatizujú a sposobujú príliš veľa tlakov z čoho následne vzniká toxická epidémia na sociálnych sieťach a každý nový pacient zrkadlí strach v tvárach a zrkadlách ľudí. Pevne verím, že ľudia čítajú aj iné zdroje, ktoré vykazujú čísla o ľuďoch umierajúcich na nedostatok pitnej vody a hlad. Nehľadiac na to, že je to globálny problém, ktorý eskaluje do zatvárania letisiek, hraníc a ľudí, ktorí vykupujú obchody lebo sa obávajú, že sa nakazia a podľahnú. Pri čom dodržiavanie hygienických priorít by nemala byť žiadnou novou vecou. Ľudia predsa vedia, že si majú umývať ruky, alebo nie? Áno je to vírus, je rýchly a napadá ľudí so slabou imunitou. Nie je to náhodou len otázka pre nás, ako by sme svoje telo a imunitu mali povzbudiť? Zaujímavé je, že keď sa nešíria smrtiace správy a vírusy, ľudia ignorujú akékoľvek zákazy a svoje vlastné telo vystavujú neustálemu stresu, je všetko v poriadku. Myslím, že všetky tieto podnety dávajú jasne najavo ako zle je ľudstvo nastavené a ako veľmi rýchlo podlieha chaosu a panike, ktorá situácii nepomáha. Naopak ju zhoršuje a ľudia zo seba robia ešte väčších hlupákov. Zatvárajú sa školy, školky, vysoké školy, podujatia pre viac ako sto ľudí nehrozí. Čo ďalej? Zrkadlenie toho, že neustále žitie v kolobehu asi nie je úplne najzdravšie pre náš mentálny stav. Zastavme. Nečítajte a neverte všetkému čo čítate. Média dokážu hýbať veľa vecami a aj keď si to neuvedomuje ovplyvňujú veľa myšlienok a i keď som na malom ostrove s malým počtom ľudí, panika sa objavuje aj tu. Neznepokojuje ma to, ale tiež ma to nenecháva úplne chladnouo v ohľade diskusií, ktoré sa 100% točí o náraste úmrtí a náraste ochorení. 

Mali by sme sa poučiť z chýb, ktoré ako spoločnosť robíme, inak si vytvoríme viac škody ako úžitku. Jedným z najmocnejším je opäť začať u seba a stabilizovať svoje zdravie. Brať toto všetko ako nástroj na zmenenie svojho životného modelu a predovšetkým životného štýlu. Máme prebytok a veľa krát viac ako by sme skutočne mali mať. Príroda má svoje sposoby ako sa očistiť, my by sme mali urobiť v sebe rovnakú očistu a nenechať sa zmanipulovať stresom z vonku. Žijeme náš život, nech je tým najlepším TERAZ životom, aký skutočne túžime.