A k l i m a t a # 3

Máte niekedy pocit, že je všetko správne? Alebo, že si rozumiete podozrivo úžasne so všetkými nablízku? Tento momentálny pocit, mám od prvého dňa. Ako keby ľudia s ktorými mám tráviť čas boli na rovnocennej vlne vibrácií ako ja. Tým pádom mám neutíchajúci pocit spokojnosti, že som (ako) doma. Veď predsa domov môžete mať všade, kde sa tak cítite. A ja som zástanca myšlienky, že si ten domov dokonca môžete vytvoriť, a to kdekoľvek ste. Slobodná miera naladenia má obrovskú emóciu, pútanie sa na veci, ľudí a domov - a to podotýkam, že moja miera lásky k rodičom a sestrám, je naplnenou. Chýbajú mi :) Táto skupina ľudí je novou Srí Lanskou rodinou. Medziľudsky a sociálne je všetko v norme a veľmi plusových hodnotách. A ešte k tomu  som dostala nový prívlastok - Podzim. Nik ma tu neosloví inak. Ba čo viac, pristihla som sa, že na toto nové pomenovanie začínam reagovať. V Prahe - Květa, na Lanke - Podzim. Usilovanie o zamädzenie skloňovania mena sa veľmi nespája s bratmi čechmi, hold je to taký ich stereotyp. 

Aklimatizovanie je rozhodne viacvrstvá záležitosť. Aspoň teda u mňa. Jedna vec je nájsť si rýchlu cestu k ľuďom s podobným alebo rovnakým naladením. Avšak iné už je zžiť sa s prostredím a kultúrou miestnych. S kultúrnym šokom som sa stretla už minulý rok, na Bali. Samotná myšlienka nadradenosti v našej rase a pocit, ktorý planie u domorodcov, že európania oplývajú bohatstvom už od narodenia, pretože peniaze nám rastú na stromoch, je zaujímavá. Ale vieme, že realite je táto myšlienka vzdialená priam astronomicky. Nič nie je zadarmo a to neplatí len v rámci cyklu, Tak život chodá. Domorodci sú s touto myšlienkou zrastení. A ako sú oni opičky pre nás, my sme biele opičky pre nich. Všetko správne, odlišnosti sú tu skutočne veľké a nie len farebne. 

Keď už som pri rozdieloch, nemôžem vynechať finančné kalkulovanie, ktoré je tiež svojim spôsobom fascinujúci fenomén. Srí Lanská mena, rupia v porovnaní s českou korunou. Kurz ukazuje jasne 100lkr = 13,-Kč. Keď platíte v obchode miesto zvyknutých 500,- kč a 500lkr (67,-kč) doslova sa Vám vyvalujú oči pretože za tento obnos nakúpite ovocie a zeleninu na celý týždeň. A to ovocie sa teda nedá s našimi zeleninárskymi produktami zrovnávať ani z leteckej výšky. Za každým ma to prekvapí. Takže by sa dalo uvažovať o jednom z ďalších a mnohých ,,šokov,,. Ak by ste sa hrdo vrhli na ovocné dni, čistú vodu a ryžu, mali by ste dovolenku splnenú do pár tisíc, doslovne.

Špina. Tá je v tesnej blízkosti, nech sa pohnete do prava, či do ľava. Nevyhnete sa tomu, keďže založené odpadiská sa nachádzajú na 10 krokov. Najmä zápach z týchto pouličných smetísk obťažuje, domácich zrejme nie, tak to prehodím na zhýčkané nosy nás pricestovalcov. Horšie je, že tieto rozkladajúce sa v lepšom prípade smäti, žerú zvieratá, ktorých tu tiež nie je málo a trpia rozličnými chorobami nelahodiace oku a rozhodne nelahodiace im samotným. V tejto zložke má ostrov čo doháňať. Bohužiaľ zvyk je železo. Pozorujem u viacerých ľudí (turistov/cestovateľov) tendencie hľadať riešenie, alebo neustále zamýšľanie sa nad ním. Ale možno by sme im mohli ísť príkladom najskôr vo veľmi jednoduchej ceste, v redukcii pet fliaš. A to tak, že investujeme do fľaše, ktorá nám bude filtrovať vodu a tým pádom nebudeme podporovať predaj balených vôd a z toho by vyplynula aj redukcia odpadu. Keď by to začal robiť každý jeden turista, ako veľmi silné ovplyvnenie a dopad by to malo na domácich? Myslím, že tu platí heslo : ,,Začni u seba a keď začneš, ovplyvníš aj svoje okolie! '' Na nich sa musí pomaly, ale rovnako pomaly sa musí aj na nás. Našlo by sa veľa prechytralcov, ktorí by ten spôsob vymysleli nasilu, lenže nasilu nefunguje nič, obzvlášť s diametrálne inou mentalitou akú máme my európsky ľud. Ázia nie je Európa. 

Rešpektovanie zahalenia. Nemyslela som úplne na všetko. A najmä som nemyslela na to, že Srí Lanská kultúra je veľmi spätá s náboženstvom. V najväčšej miere tu majú pokrytie budhisti,až 70% obyvateľstva. Tesný záves ťahajú hinduisti, moslimovia a kresťania. Preto správnym a nedehonestujúcim odetím by mali byť zahalené ramená a dĺžka sukne/šiat, či nohavíc, by mali siahať až pod kolená. Áno vedela som to, no napriek tomu som sa na to nepripravila. Takže som cítila veľké previnenie voči nerešpektovaniu zvykov domácich. Tento pocit ma vyhnal na nákupy a ja som svoju nepripravenosť dohnala správnym a ničím nepoburujúcim oblečením :)